Prvá víkendovka západoslovenskej Školy pre animátorov niesla tému “V hlbinách” – a to nie v tých podmorských, ale saleziánskych. Už v piatok poobede sme my, animátori, prichádzali z rôznych stredísk do Galanty, na kaštieľ v Hodoch. Niektorí tam boli hneď, iným cesta trvala trošku dlhšie, no aj tak sa na večeri stretol sever so stredom, západ s východom. ,,Najprv som sa dosť hanbila, ale s príchodom Juraja, Hely, Jana-lana a showmanky Marci stres opadol a nastala radosť a šťastie. Prvé dojmy, keď sme prišli na miesto, boli úžasné a pravdepodobne to bolo spôsobené aj milým prístupom školiteľov a domácich, aj útulnosťou miesta. Všetci sme sa navzájom hneď prijali, a to mi dalo pocit, ako keby som bola doma,” úprimne skonštatovala Sisa z Kaplnej.
Hneď prvý večer začala program trojica mladých z bratislavskej Mamateyky so spoznávacími aktivitkami, ktoré „roztavili ľady“ a uvoľnili nervozitu. ,,Veľmi ma prekvapili a potešili okamžité interakcie, ako sme sa rýchlo “oťukali” a boli sme jedna veselá skupina,” skonštatovala Hanka z Novej Dubnice. Po tomto spoznávaní školitelia načrtli saleziánske témy a pomohli nám lepšie pochopiť metodiku výchovy od dona Bosca. Nezabudli sme si znova pripomenúť, čo pre nás animátorstvo znamená a večer ďalej pokračoval spoločnou svätou omšou. Po nej bol priestor na vzájomné rozhovory, aby sme mohli čo-to pozisťovať od druhých – ako fungujú ich strediská a odkiaľ všetci pochádzajú. Novodubničan Adam priznal: ,,Najviac si budem pamätať na oba večery, kedy sme sa spolu rozprávali bez harmonogramu a mohli sme zistiť to, čo nás zaujíma.“
Ráno sa na Hodoch začalo pre nás skoro – a to spoločnou modlitbou nad Svätým písmom. Každý z nás dostal svoj vlastný animátorský “manuál”, ktorý nás sprevádzal každou aktivitkou alebo zamyslením. Po modlitbe a raňajkách sme sa pustili do hlbšieho vzdelávania o don Boscovi, preventívnom systéme a o tom, v čom spočíva naša animátorská služba. Medzi prednáškami sme si dopriali aj krátke hry na odreagovanie sa a svätú omšu. Klincom dopoludňajšieho programu boli prezentácie od stredísk z Kaplnej a Senice. ,,Program hodnotím veľmi pozitívne, či už hry (kde bola krásna atmosféra a tímový duch) alebo vzdelávací program a tiež prezentáciu od Kaplnej,” ohodnotil Filip zo Senice.
Po obede sme si dopriali regeneráciu v podobe záživnej, kreatívnej hry s lasom – pre mnohých z nás to bola úplná novinka, no nás to nezastavilo od kopy srandy a utuženia spoločenstva. Viacerí z nás si všimli, ako nás zdravá športová súťaž stmelila dokopy. Poobedné voľno sme tiež využili na ďalšie športové hry, či zbieranie gaštanov. Napríklad pri hraní pingpongu nám neprekážal ani nedostatok rakiet. Orieškom ďalšieho vzdelávacieho bloku sme boli práve my; každý z nás dostal priestor porozprávať, čím si vo svojej animátorskej službe prechádza a s čím potrebuje poradiť.
„Bola som nadšená, keď sme sa navzájom podelili o naše overené aktivitky a poradili sa. Nie často sa mi naskytne priestor na úprimný animátorský rozhovor,“ priznala Bratislavčanka Terezka. K nej sa pridala aj Kaplnianka Eliška so slovami: ,,Program bol 11/10 – zaujímavý aj trefný. Riešili sme reálne problémy a spoločne hľadali riešenia.“
No keďže bol pre nás tento víkend len prvým zo štyroch, naši skvelí školitelia nám ponúkli možnosť zvečniť naše animátorské rozhodnutie na symbolickej zmluve – tak sme sa všetci spoločne vybrali do tmy medzi stromy, aby sme v kruhu podpísali a spečatili náš prísľub. Po tomto zážitku, priam celoživotnom, sme odštartovali večer spoločenských hier! Spoločne sme vyskúšali rôzne kartové hry a smiali sa do neskorého večera. Hrami sme to však neukončili a pokračovali sme úprimným rozhovorom o všetkom, čo nám na jazyk prišlo.
V nedeľnom ráne nesmela chýbať svätá omša, po ktorej sme v skupinkách reflektovali nad otázkami a potrebami mladých v oratku – opäť sme mali priestor nazrieť do sŕdc druhých a otvoriť tie svoje. Program sme ukončili zdieľaním pekných momentov a symbolickým zaviazaním náramkov z jedného spoločného lana (od nášho skvelého Jana), ktoré nám bude pripomínať kamarátstva, ktoré sme si vytvorili po celom Slovensku. ,,Čakal som hlavne praktické rady, ale nakoniec to bolo oveľa viac o priateľstvách,“ zhrnul Košičan Kubo.
Víkendovka by však nebola taká skvelá, nebyť našich školiteľov Hely, Marci, Jura a Jana. Vložili do aktivít všetko a už len za prvý víkend zo štyroch nám toho veľa odovzdali – nielen vzdelávacími blokmi, ale aj ich autentickosťou. Kaštieľ v Hodoch sa postaral o príjemné zázemie a prostredie ako stvorené pre nášho saleziánskeho ducha plného hier, hudby a športu. A čo jedlo? „Ako by povedali u nás v Košiciach; jedlo hodnotím dvoma horalkami z dvoch,“ múdro poznamenal Andrej ‚Paňďo‘. „Jurajovo ranné kakao bolo famózne – budem si musieť vypýtať recept,“ dodala Sisa.
„Da mihi animas horí v nás“, no aká ešte spomienka v našich srdciach ostáva horieť aj po odchode z Galanty? ,,Na celom Slovensku sú ľudia, ktorí mi rozumejú a idú podobnou životnou cestou. Viem preto, že nie som sama – všetkým nám ide o rovnaký cieľ,“ vyjadrila Bratislavčanka Hanka. „Dlho si budem pamätať aj náš večerný ‚rituál‘ so zmluvami a rozhovory,“ pridala sa k Hanke jej kamarátka Kika. Pekne to zhrnul aj Rado z Námestova: „Z jesennej ŠpA si odnášam to fungovanie medzi nami – teraz to môžem preniesť do môjho strediska.“ Celý víkend bol intenzívny, no hlavne intenzívne famózny a plný prekvapení. Už teraz si všetci navzájom chýbame a tešíme sa na ďalšie stretnutia. Ďakujeme!
Terézia Kötelešová
