Tento týždeň sa viac hovorí (a bude hovoriť) o dobrovoľníctve. O ľuďoch, ktorí dávajú svoj čas, nápady, energiu a niekedy aj posledné zvyšky síl do toho, aby sa uskutočnilo niečo, čo mu veria.
V DOMKE je táto téma prítomná počas celého roka. Má veľa podôb. Na stretkách, táboroch, víkendovkách, v oratkách, na formačných podujatiach, ale aj pri čistení zemiakov, umývaní podlahy alebo kosenia ihriska. Raz je to pripravený program, inokedy odomknutá miestnosť, prinesené stoličky, hra s deťmi, rozhovor po stretku alebo ochota zostať dlhšie, lebo treba.
Nie vždy ho je vidieť na prvý pohľad. Častokrát je však ukryté prípravách po škole, v trpezlivosti, aj keď ju niekedy hľadáme z posledných síl, v malých rozhodnutiach, na ktoré nie vždy ostáva energia a v odvahe skúsiť to znova, aj keď veci nejdú podľa plánu. Čo častokrát nejdú...
Práve tam má často najväčšiu hodnotu.
V DOMKE veríme, že mladí dokážu veľa vytvoriť, keď dostanú dôveru a priestor. Nie sú iba účastníkmi aktivít. Sami ich pripravujú, vedú, vymýšľajú a nesú za ne zodpovednosť. Naši dobrovoľníci a dobrovoľníčky sa veľa vecí učia za pochodu. Ako pripraviť program, ako fungovať v tíme, ako počúvať, ako povzbudiť, ako zvládnuť chaos pred akciou aj ako sa postaviť k situáciám, ktoré sa nedajú naplánovať.
Niekedy je za tým veľa radosti, inokedy únava, neistota alebo pocit, že sa človek ešte veľa učí. A to je v poriadku. Dobrovoľníctvo nestojí na dokonalosti, ale na ochote byť tu pre druhých a nechať sa tým postupne formovať.
A popri službe rastú aj samotní mladí.
Keď sa pozrieme na tábory, stretká, výlety, školenia či akcie v strediskách, často vidíme najmä výsledok. Program, fotky, zážitky, smiech, plné miestnosti. Za tým všetkým sú však konkrétni ľudia. Tí, ktorí pripravujú program, varia, šoférujú, fotia, upratujú, riešia techniku, komunikáciu, financie. Sú to tí , ktorí prídu prví a odchádzajú poslední. A to je niečo, čo sa nedá brať ako samozrejmosť.
V DOMKE, napríklad aj u nás na sekretariáte, má dobrovoľníctvo aj veľmi obyčajnú, každodennú tvár. Je ukryté v maličkostiach, v tom, že pri opýtaní ,,Ako sa máš," aj počúvaš odpoveď. Alevo ako príde Peťo každé ráno za svojím tímom a opýta sa jeho klasické: ,,No čoo? Ako? Všetko v porádečkuu?" o tom, ako sa riaditeľka Majka úprimne a schuti zasmeje na vtipe, ktorý možno nebol až taký vtipný, ale jej to nevadí alebo ako Klaudia iniciuje spoločné Double, keď vníma, že je pochmúrna nálada. Takéto maličkosti má každé stredisko a ak si sa dočítal/a až sem, povzbudzujeme ťa zamyslieť sa, ktoré to sú u teba, v tej tvojej komunite.
Týždeň dobrovoľníctva je dobrá príležitosť zastaviť sa a povedať ďakujeme, hoci vďačnosť komunikujeme často a veľa, pretože to je potrebné a je za čo:
Ďakujeme všetkým mladým, starším, animátorom, vedúcim, dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam, ktorí sú súčasťou DOMKY. Tým, ktorí pripravujú programy, vedú stretká, chodia na tábory, pomáhajú v strediskách, učia sa nové veci a často robia veľa dobrého úplne nenápadne.
Ďakujeme za váš čas, ochotu, trpezlivosť, tvorivosť aj vernosť v malých veciach.
Tento týždeň patrí dobrovoľníctvu. No to, čo vďaka vám vzniklo a vzniká, žijeme v DOMKE každý deň.
